Notre-Dame podpálili úmyselne a nahradí ho mešita. Migranti vo Švédsku strhli sochu Krista. Rakúsky džús Rudolfa Breussa vylieči rakovinu za 45 dní! Facebook bude spoplatnený. Podobné hoaxy a falošné správy sa objavujú často a obzvlášť sa im darí v prostredí sociálnych sietí. Dokážete hoaxy či trollov prekuknúť, alebo by ste s tým chceli pomôcť?
Nejde o žiadnu novinku
Pootvorme najskôr historické okienko. Iste ste si doteraz mysleli, že s hoaxom sú ľudia vo vzťahu pomerne krátko. Opak je však pravdou. Prvý písomne zaznamenaný hoax pochádza z polovice 17. storočia z Anglicka. V mestečku Tedworth vytvorili a ďalej šírili falošnú správu o údajnom strašidle, ktoré malo vydávať tajomné zvuky bubna v istom prekliatom dome. Samotné slovo „hoax“ sa objavilo pravdepodobne už koncom 18. storočia a pochádza z anglického slovesa „hocus“, teda niekoho omámiť či oklamať.
Pri tejto príležitosti sme si spomenuli na omietkového démona, ktorý nás taktiež dokázal riadne „vystrašiť.“ Spomínate si?
Dokonca sa pošuškáva, že šírenie hoaxov a falošných správ využívali ľudia pravdepodobne už v čase jaskýň a kamenných pranástrojov. Či však aj táto informácia nie je hoaxom, na to vám už odpoveď dať nevieme. Každopádne, šíriť rýchlejšie a masovejšie sa falošné správy začali s príchodom kníhtlače a neskôr aj s prispením rotačiek a bulváru. Dnes hoaxom pomáhajú najmä rôzne webstránky a sociálne siete.
Čo je vlastne ten hoax?
V prvom rade je to klamstvo. A to sa dnes šíri vo virtuálnom svete svetelnou rýchlosťou. Pravda za klamstvom je v tomto prípade až 6X pomalšia! Prečo? Pretože hoax nás niečím zvláštnym zaujme, čo chceme povedať ostatným, tvári sa totiž ako šokujúci objav či super-bombová novinka, ktorá ešte nebola v žiadnom médiu publikovaná, alebo bolo zverejneniu dokonca zabránené.
Simeon Yates z Liverpoolskej univerzity definuje hoaxy a fake news ako šírené informácie, ktorých cieľom je zvýhodniť nejakú stranu, a zároveň ich nemožno overiť, prípadne sú rovno nesprávne. V skutočnosti je to čosi, čo sme kedysi označovali ako „propaganda“. Výskumníci naznačujú, že zámerom nie je nevyhnutne pretlačiť svoj pohľad na svet, skôr vytvoriť nedôveru k autoritám, médiám a faktom vo všeobecnosti. Dôsledkom je tak v drvivej väčšine rozvrat spoločnosti a jej fungovania.
Riešením je rozum a jeho triezvy úsudok
Hneď na začiatku by ste si mali byť vedomí toho, že nie všetko, s čím sa na internete stretnete, je pravdou. Jednoducho preto, že online svet je slobodným neregulovaným priestorom a každý si v ňom môže písať, publikovať a tvrdiť takmer čokoľvek. K internetovým médiám tak treba pristupovať predovšetkým so zdravou skepsou a odstupom.
Cestou predstavuje mediálne vzdelávanie, ktoré je prepojené s tzv. funkčnou gramotnosťou a kritickým myslením. V praxi to znamená rozlišovať pravdivé a nepravdivé informácie, učiť sa s informáciami pracovať kriticky, naučiť sa hľadať primárne zdroje informácií a tiež upozorňovať na stratégie, ktoré hoaxy využívajú.
Pre Slovákov platí výstraha vzdelávania dvojnásobne. Voči dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám sú totiž najmenej odolné krajiny juhovýchodnej Európy. Slovensko nasleduje hneď za nimi. Vyplýva to zo štúdie Media Literacy Index z dielne bulharského Inštitútu otvorenej spoločnosti. Medzi dôvody slabých výsledkov krajín juhovýchodnej Európy patria nedostatočné vzdelávanie a kontrolované médiá. Krajiny umiestnené na prvých priečkach (Holandsko, Estónsko či Írsko) majú najlepšie vzdelávacie systémy, ale aj vysokú mieru slobody médií.
Kľúčom k úspechu je teda zvyšovanie úrovne vzdelanosti i samotného vzdelávania. Potrebné je aj budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov, ktorá súvisí s vyhľadávaním, spracovaním, triedením a zdieľaním informácií prostredníctvom nových médií.
My v bajane na hoaxy síce natrafujeme pomenej, no aj napriek tomu sa snažíme vyberať myšlienky a informácie na internete z overených zdrojov, pričom o danej téme študujeme z viacerých článkov, nie jedného. S trollmi sa stretávame na diskusných fórach alebo v komentároch, no podľa nás je najlepšie na nich nereagovať, prípadne ich nejak trefne zastaviť.
V dnešnej dobe je každopádne veľmi náročné vyhnúť sa hoaxom. Je preto potrebné rozlišovať dôveryhodnosť zdrojov a predovšetkým rozmýšľať, nie iba bezhlavo nasávať informácie.
Zdroj: Tomáš Prokopčák – domov.sme.sk, Kamil Kopecký – e-bezpeci.cz, nebudobet.cz, medialne.etrend.sk, Monika Hossová – medialnavychova.sk
Foto: istockphoto.com, medialnavychova.sk
