Sedavé zamestnanie umocnené zlým životným štýlom a nedostatkom pohybu môže aj u relatívne zdravého človeka viesť k viac ako „len“ zdravotným nepríjemnostiam. Tieto vplyvy však možno s potrebnou dávkou vôle i sebazaprenia účinne eliminovať. Ako?
Bežci vs. sedáci
Dnes to bude trochu o kázaní. Avšak, keď ide o zdravie, kázania nie je nikdy dosť. A áno, v tomto prípade budeme aj my patriť medzi tých, ktorí vodu kážu, víno pijú. Aspoň v určitých prípadoch. No aj nás to možno prinúti niektoré veci zmeniť. Tak teda poďme na to!
Najskôr uveďme na pravú mieru nekonečné spory medzi tými, ktorí vykonávajú fyzickú-manuálnu prácu a tými, ktorí sedia na zadku v kancelárii. Ťažšie fyzicky pracujúci majú, samozrejme, pri staršom veku problémy s rôznymi časťami tela, hlavne kĺbmi. A nie je tomu tak, žeby nemali stresy, ako často tvrdia „sediaci“. Na druhej strane, pri kancelárskej práci (najmä s papiermi) treba neustále rozmýšľať a brutálne sa koncentrovať. Netvrdíme, že taký stavbár či čašník sa nemusí sústrediť, no pri neustálom behaní či zdvíhaní ťažkých materiálov môže mať častejšie „vypustenú paru“.
O tom, či je to alebo hento lepšie, však môžeme polemizovať donekonečna. Nič to ale nemení na tom, že sedavá, kancelárska práca musí okrem psychickej záťaži znášať aj viaceré neresti čo sa týka zdravotného stavu. A tu sa už dostávame ku kameňu úrazu.
Každú neresť vykompenzuje pohyb
Začnime s „light“ zdravotným problémom sedavej práce. Nesprávne alebo neustále používanie myši a klávesnice veľmi zaťažuje zápästia a prsty. To sa môže prejaviť vŕzganím, zníženou citlivosťou alebo bolesťami prstov a najmä zápästia. Dobrou prevenciou je pravidelne precvičovať ruky, dávať si prestávky pri práci a zvýšiť príjem vitamínov skupiny B.
O niečo horšie to už ale zvláda chrbtica. Tá počas sedenia trpí statickým preťažením, pričom po 30-tich minútach sedenia začína chrbát ochabovať. Práca v klimatizácii a v strese okrem toho zvyšuje napätie svalov, vedie k stuhnutosti a vzniku bolestí. No a stuhnutosť svalov zas obmedzuje správne držanie tela. Čo sa chrbtici týka, je to stále horšie a horšie. Sedíme v práci, sedíme v aute a sedíme doma. Výsledkom sú bolesti a degeneratívne zmeny na chrbte, už medzi 38-45 rokom života. Aj v tomto prípade opäť pomôžu prestávky, správne držanie tela, cvičenie a v neposlednom rade dobrá stolička.
Každodenná práca s počítačom má, samozrejme, aj negatívny vplyv na oči. Síce dnešné monitory sú naozaj vymakané, stále sa nepozeráte v lese na stromy, ale do umelého svetla. Medzi najčastejšie prejavy patrí pálenie a slzenie očí, unavené oči, suchosť očí, znížená ostrosť alebo bolesti hlavy. Čo v tomto prípade? Minimalizujte odlesky, nemajte počítač proti slnku, nesvieťte agresívnymi žiarivkami, používajte kvalitné LCD, majte ho v dostatočnej vzdialenosti, žmurkajte, cvičte a znova, robte si prestávky.
Maškrťte čo vám hrdlo ráči
Aby toho nebolo málo, pri dlhodobom sedení dochádza k oslabovaniu panvového dna. Z tohto pohľadu hrozí inkontinencia, problémy pri pôrode, problémy s močovým mechúrom či prolaps maternice. Nesmieme zabúdať ani na kŕčové žily, ktoré sa nevyskytujú len u žien, ale aj u mužov. Na ich vzniku nemá podiel iba dedičnosť, strava, nadváha, ale aj sedavé zamestnanie.
No a aby sme vás už úplne dorazili, tak dvaja z piatich zamestnancov za počítačom priberú na váhe, hoci pri tom pracujú. Tvrdí to server livescience.com z výsledkov prieskumu portálu CareerBuilder. Veľkú úlohu však hrajú tiež zdanlivo drobné hriechy ako maškrtenie sladkostí pri počítači alebo pojedanie dobrôt, ktoré do práce doniesli kolegovia. Aj keď všetci vedia, že kde je príjem, musí byť i výdaj, viac ako 40 % opýtaných pravidelne necvičí a 10 % dokonca v živote nenavštívilo posilňovňu. Opäť teda netreba hádzať vinu maškrtám, ale nedostatku pohybu.
Kde je vôľa, tam je cesta
Najhoršie na tom všetkom aj tak nie sú vŕzgajúce prsty, štípajúce oči či nejaké to kilečko naviac. Sedavá práca vie byť ešte omnoho zákernejšia. Sedieť osem a viac hodín denne totiž zvyšuje riziko predčasného úmrtia až o 60 %, uvádza to štúdia publikovaná v britskom lekárskom časopise The Lancet. A to je už čo povedať!
Podľa britských špecialistov môže sedavý spôsob života dokonca znamenať rovnako veľkú hrozbu ako trebárs fajčenie a zapríčiniť viac úmrtí než obezita. Fajčiarom v tomto nepomôže stále opakujúci argument, že ľudia dnes umierajú na čokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek, ba dokonca, že niektorí fajčiari sa dožívajú aj 100 rokov. Tak prečo by som nemal fajčiť aj ja, keď mi to chutí? Blá-blá-blá.
Hmatateľným faktom ostáva, že tabak je „len“ v Európskej únii zodpovedný za takmer 700 000 úmrtí ročne. Aktívni fajčiari majú 20-krát vyššie riziko nádorového ochorenia ako nefajčiari, pričom fajčenie je príčinou rakoviny pľúc v 85 % prípadov. Pľúca fajčiara sa pritom zmenia na pľúca nefajčiara až po 12 rokoch od poslednej cigarety. Áno, možno naozaj nepatríte medzi „nešťastníkov“, ktorí nedajbože natrafia na rakovinu, no načo jej ísť oproti, keď stačí ísť pokojne vedľa nej?
Ak teda počas dňa viac presedíte, ako prestojíte, pričom to státie aj tak využívate len na fajčiarsku pauzu, je organizmus určite na lepšej ceste vypovedať službu, ako si užívať zdravú chrbticu s čistými pľúcami. Ani my v bajane sa nemáme čím chváliť. Avšak raz týždenne chodíme hrávať florbal. A síce je účasť stále menšia a menšia, snaha sa cení. O pohybe a zdravom životnom štýle by okrem toho vedela rozprávať naša Veronika, ktorá pravidelnými cvičeniami 3-krát do týždňa dostáva mnohé ženy do formy, resp. do plaviek. A predstavte si, že zo všetkých kolegýň toho na obede poje najviac. Ona však veľmi dobre vie, že na nespočetne veľa nabicyklovaných kilometrov týždenne potrebuje aj patričnú energiu. Nie je to teda tak o jedení (ako sme spomínali vyššie), ale znova a znova o pohybe.
Dá sa hýbať aj v práci
Ľahko sa píše o pohybe i zdravom životnom štýle, no dá sa to? Pri množstve práce, naliehavom šéfovi či len zábudlivej pamäti je to naozaj náročné. Nikomu by však nemala prekážať vaša 3-minútová prestávka každú pol hodinu, počas ktorej si doprajete krátku prechádzku. Pomôže aj 6-minútová za hodinu. Alebo namiesto vypisovania e-mailov či telefonovania kolegovi z iného poschodia sa za ním prejdite a vybavte veci osobne. A čo deravá pamäť? Pri možnosti nastaviť si pripomienku do mobilu, ktorý neustále leží pred vami na stole, je to naozaj biedna výhovorka.
Čo makačka po práci? Nezúfajte! Nepotrebujete športovať na hranici síl ani pučiť činky v posilke. Úplne stačí, keď sa prejdete rýchlou chôdzou trebars ráno, počas obedovej pauzy, po večeri. Hodina rýchlej chôdze alebo jazda na bicykli môže podľa vedcov úplne zvrátiť škodlivé účinky osemhodinového sedenie v zamestnaní. Vedúci vedec, profesor Ulf Ekelund z Cambridgeskej univerzity a Norwegian School of Sports Sciences okrem toho uvádza, že práve takto zvolená denná aktivita výrazne eliminuje spojenie medzi dobou sedenia a úmrtím. Dosť ale bolo kázania, idem sa prejsť. Amen
Zdroj: kancelarie.sk, dobrenoviny.sk, budkocka.cz, ona.idnes.cz, irozhlas.cz
Foto: shutterstock.com
