Kto nie je online, neexistuje. Táto omieľaná fráza na nás cerí zuby prakticky všade. No asi na nej aj bude niečo pravdy, keď na ňu všetci poukazujú. Pod pojmom „všetci“ sa samozrejme nemyslia naše babky, dedkovia či niektorí rodičia, ktorí nevyrastali v online svete a nechcú sa ním namotať ani v 21. storočí. Máme na mysli mladšiu generáciu, ktorá si naopak už ani nevie predstaviť deň bez klikania na myšku či chatovania s mobilom v ruke. Prečo by sme aj netrávili toľko času za počítačom, tabletom či mobilom, keď každým dňom pribúda v online priemysle nespočetné kvantum nových webov, na ktorých máme možnosť nadobúdať zaujímavé informácie či len tak si s nimi vypĺňať voľný čas. Čo sa skrýva za vznikom magnetu ľudstva a čo od neho možno očakávať do budúcna?
Surfovať sa začalo už počas vojny
Internet bol vytvorený v roku 1969 inštitúciou Advanced Research Project Agency (ARPA) pod záštitou Ministerstva obrany USA. Priamym impulzom pre vznik prvej počítačovej siete bola studená vojna, ktorá začala v roku 1947 a skončila pred 25 rokmi. Sieť bola v tých časoch nazvaná ARPANET, pričom ju tvorili iba 4 počítače. Sieť mala zabezpečovať v prípade nukleárnej vojny komunikáciu medzi jednotlivými ministerstvami. O 3 roky neskôr sa k nej pripojilo 50 výskumných a vojenských centier. V polovici 80. rokov pribudli ďalšie nové siete, avšak ani tie zatiaľ neboli prístupné verejnosti. Sieť s názvom internet, ktorú poznáme dnes a ktorá sa stala naším priateľom či pomocníkom, naplno prerazila až začiatkom 90. rokov.
V roku 1969 tvorili sieť 4 počítače, dnes miliardy
Rozvoj Internetu sa do sveta s pribúdajúcimi rokmi šíril nezadržateľnou rýchlosťou. Najmä v nevyspelých krajinách dochádza ešte aj teraz k rovnako prudkému rozvoju ako v počiatkoch deväťdesiatych rokov v Amerike. Na planéte ostalo už iba niekoľko štátov v Afrike a Ázii, kde zatiaľ nie je žiaden dosah na internet. Aj to by sa však postupom rokov malo meniť. Tempo, akým pribúdajú nové stránky, nové príspevky a noví užívatelia každým dňom na internete je neuveriteľné. Spravodajský server Mashable.com uvádza, že každou minútou zadá kľúčové slovo do Google až 4 milióny ľudí! Na sociálnych sieťach Facebook, Tweeter, Instagram či Pinterest sa za 60 sekúnd pridá vyše 3 mil. nových príspevkov. Na najpoužívanejšiu sieť s „pohyblivými obrázkami“ Youtube sa uploaduje 72 hodín nového videa, pričom sa cez web za minútku odošle 204 miliónov e-mailov.
Pád v nedohľadne
Internet sa v posledných rokoch zväčšil na takú mieru, že sa vedci začali obávať o jeho budúcnosť. Pri vykonávaní experimentov sa vedcom z University of California v San Diegu podarilo zvýšiť výkon optických signálov až dvadsaťkrát viac. O tom, že internet nemá žiadne hranice, niet najmenších pochýb a aj do budúcna možno očakávať expanziu tohto fenoménu. Aj preto treba očakávať, že moderný človek a predovšetkým mládež bude aj naďalej dennodenne ovplyvňovaná médiami všetkého druhu cez internet, kde na nich číha množstvo pozitív, no zároveň i negatív. Mali by sme si však položiť otázku, či sa internetu v dnešnej dobe ešte dá vyhnúť. A na druhej strane, prečo by sme aj mali? Treba sa len naučiť to, aby sme sa nestali sieťovými otrokmi ale naopak, chyťme sieť poriadne za pačesy a buďme jej pánom.
